Zbierky kaštieľa v Betliari

         Betliarsky kaštieľ jeden z mála feudálnych sídel u nás, ktoré sa takmer neporušené zachovali až do dnešných dní. Návštevníci tu majú možnosť aspoň približne spoznať životný štýl aristokracie, konfrontovať sa s jej záľubami i vkusom. Interiéry kaštieľa ponúkajú možnosť vidieť vzácne umelecké diela starých i moderných majstrov, galériu predkov rodu Andrássy, historickú knižnicu, historický nábytok, umelecko-priemyselné predmety, poľovnícke trofeje, či exotické africké a ázijské zbierky.

Maľby a sochy

         V kaštieli je vystavených takmer 500 výtvarných diel, z ktorých väčšinu tvoria portréty členov rodu a ich príbuzných. Na prvom poschodí bola v 19. storočí vo veľkej hale vytvorená galéria predkov, ktorá pôvodne slúžila aj ako priestor pre prezentáciu zbierok a rôznych vzácností a kuriozít. V súčasnosti tu nájdeme aj portrét Štefana I. Andrássyho, ktorého považujeme za zakladateľa staršej betliarskej vetvy rodu. Jeho podbizeň pochádza od neznámeho majstra zo začiatku 18. storočia. Väčšina obrazov andrássyovskej galérie predkov pochádza od neznámych majstrov 18. a 19. storočia, preto sú signované diela zaujímavejšie a niekedy aj hodnotnejšie. Medzi takéto patrí portrét Márie Balassa z roku 1729 od Carla Emricha, dvorného maliara Balassovcov i Koháryovcov.

         Mimoriadnu pozornosť si zaslúži sieň Nádasdyho husárov (jedáleň), kde je vystavených 34 portrétov husárov v uniformách z druhej polovice 18. storočia. Portréty i napriek svojej schematickosti a strnulosti majú vysokú hodnotu, okrem toho, že ide o jedinú intaktne zachovalú vojenskú galériu u nás, na niektorých portrétoch je zachytené meno a hodnosť pána z portrétu. Podobné vojenské galérie sa na Slovensku nachádzajú vo Svätom Antone, na Červenom Kameni a torzo v jasovskom kláštore. Pandanty betliarskych husárov môžeme nájsť v Budapešti v Jankovichovej zbierke, tie sú však na vyššej umeleckej úrovni.

         Z portrétov člnov rodu z 18. storočia púta pozornosť predovšetkým portrét Antona Andrássyho, neskoršieho rožňavského biskupa v detskom veku. Barokový obraz z roku 1755 zachytáva jemného chlapca - študenta nitrianskeho seminára. Za povšimnutie stojí aj podobizeň prvej manželky Štefana I. Žofie Serédy, ktorej prirodzene mumifikované telo je vystavené v kaplnke hradu Krásna Hôrka. Jej portrét bol vytvorený za začiatku 18. storočia a Žofiu zachytáva v honosných barokových šatách s ružou v ruke. Omnoho bohatšia a rôznorodejšia je však kolekcia portrétov Andrássyovcov z 19. a začiatku 20. storočia, z ktorých početná skupina pochádza od uhorského maliara Žigmunda Vajdu, dvorného maliara Emanuela I. a jeho syna Gejzu I. Vajda vytvoril v roku 1890 dokonca aj fresku v červenom prijímacom salóne, kde už uplatnil prvky nastupujúcej secesie. Niekoľko portrétov maľoval aj vynikajúci maliar s košickými koreňmi Július Benczúr, ktorý zachytil podobu Juliusa I. i Gejzu I. Okrem týchto diel sa od neho v jednej miestnosti nachádza aj obraz bieleho koňa - ide o štúdiu k Benczúrovej veľkej historickej kompozícii "Späťobsadenie Budína od Turkov v roku 1686". V zbierkach sa nachádza viacero historických malieb, z ktorých vyniká monumentálna kompozícia rakúskeho maliara Franza Adalberta Seligmanna z roku 1887, zobrazujúca poľovačku cisára Otta I. s pážaťom Leopoldom I. Babenbergom, ktorý svojho pána zachránil pred rozzúreným medveďom - cisár mu za hrdinský čin v roku 975 daroval územie dnešného Rakúska.

         Andrássyovci boli známi v celom Uhorsku ako zberatelia starožitností i umeleckých diel. Dnes máme vďaka tejto zberateľskej vášni možnosť vidieť diela významného holandského maliara zátiší Otta Marseus van Schrieck zo 17. storočia, či tabuľovú maľbu klaňanie sa troch kráľov z druhej polovice 16. storočia od neznámeho holandského maliara. Zo 17. storočia pochádza rozmerná bojová scéna od flámskeho maliara Jeana B. van der Meirena, ktorá zachytáva boj medzi vojskami Karola Lotrinského a Turkami pri Osijeku v dnešnom Chorvátsku v roku 1688. Meirenova maľba patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na Slovensku.

         I keď sochárskych diel je v betliarskom kaštieli vystavených málo, tie ktoré majú možnosť návštevníci vidieť dosahujú pomerne vysokú umeleckú kvalitu. Po stranách hlavného vstupu do kaštieľa sú na stene vystavené dva oválne reliéfy - jeden zachytáva podobizeň Emanuela I. a pochádza od známeho uhorského sochára Alojza Stróbla 19. storočia. Druhý vytvoril významný rakúsky sochár Franz Baltazar Moll, ktorý pracoval aj na objednávkach dvora. Olovený reliéf z obdobia okolo roku 1755 zobrazuje neznámeho muža. Ďalší rakúsky sochár 18. storočia Ch. Schleterer je autorom dvoch mramorových reliéfov Márie Terézie a jej manžela Františka Štefana Lotrinského. Medzi zaujímavejšie patrí aj bronzová kompozícia zo začiatku 20. storočia od Mikuláša Ligetiho zobrazujúca arciknieža Jozefa na poľovačke.

Nábytok a keramika

         Keď dal koncom 18. storočia Leopold Andrássy kaštieľ prebudovať, pravdepodobne si v jeho blízkosti zriadil aj nábytkársku dielňu. Tento predpoklad sa opiera o množstvo zaujímavých neskorobarokových skríň, kresiel, či stoličiek, ktoré nemajú obdobu v slovenských, ani zahraničných zbierkach. Vyznačujú sa jemnou rustikalizáciou tvarov a rezbárskych detailov.

         Z 18. storočia však pochádza aj mnoho zahraničných prác a prác domácich uhorských dielní. Do polovice storočia možno datovať mohutnú sedaciu súpravu v tzv. červenom salóne, ktorá sa spája s nárastom významu rodu dosiahnutím vojenských úspechov. Garnitúra je vyrobená v štýle Ľudovíta XIV., čo dokazuje veľký vplyv Francúzskeho dvora na nábytkárske umenie i bytovú kultúru našej šľachty.

         Obdobie prechodu z baroka do rokoka, teda umenie medzi vládou Ľudovíta XIV. A Ľudovíta XV - regence, krásne ilustruje súprava stoličiek v jedálni zo začiatku 18. storočia, ktoré sú potiahnuté ručne maľovanou kožou.

         V betliarskom múzeu sa nachádza aj zaujímavá kolekcia renesančných truhlíc zo Slovenska i z Itálie. Jednou z najkrajších i najhodnotnejších je Spišská svadobná truhlica z roku 1653, bohato zdobená vyrezávaním, vypaľovaním i inkrustáciou.

         V niekdajšej pracovni grófa Gejzu Andrássyho bola umiestnená jedna veľmi vzácna kachľová pec zo 60-tych rokov 18. storočia. Pravdepodobne tirolská pec je jednou z trojice pecí, ktoré pochádzajú o jedného majstra, ktorý je bohužiaľ zatiaľ neznámy. Ďalšia podobná pec je v Budapešti a tretia v taliansku v Bolzane.

Historická knižnica

         Knižnica patrí medzi najimpozantnejšie a najpôsobivejšie interiéry kaštieľa. V 18. storočí ju začal budovať pravdepodobne gróf Karol I., ktorého snaženie rozvíja jeho syn Leopold. Leopold dal pre potreby knižnice postaviť klasicistickú rotundu v parku, odkiaľ boli knihy prenesené do kaštieľa až začiatkom 20. storočia do niekdajšej obrazárne kaštieľa so stropným osvetlením. V knižnici sa nachádza viac než 15000 zväzkov prevažne vedeckej literatúry zo 16. - 20. storočia, no nezanedbateľná je aj grafická zbierka a zbierka fotografií, ktoré tu tiež dostali miesto. I keď sa v andrássyovskej knižnici nenachádzajú stredoveké exempláre, nájdeme tu niekoľko desiatok zväzkov viazaných do stredovekých rukopisných fólií kódexov a antifonárov.

Zaujímavosti a kuriozity

         V prízemí kaštieľa sú vystavené rôzne pozoruhodnosti, ktoré si Andrássyovci priniesli zo svojich expedícií po exotických krajinách. Na konci grotty sú vo výklenku umiestnené dve vzácne, pravé egyptské múmie. Veľká je z obdobie novej ríše, to znamená, že je stará asi 3000 rokov. Ide o múmiu kňaza zasväteného bohovi Amonovi, je v pôvodnej rakve, ktorej maľované veko je vystavené vedľa. Druhá z piatich slovenských egyptských múmií je z obdobia neskorej ríše - jej vek sa odhaduje na 2000 rokov - je to múmia dieťaťa, ktoré po smrti vysušili na slnku.

         Prízemie ďalej dopĺňajú trofeje exotických zvierat ako sú krokodíl, slon africký, korytnačka obrovská, byvol, nosorožec a iné. V zbierkach nájdeme dokonca aj slonie nohy používané na odkladanie prechádzkových palíc, kožu hrocha, či preparované mláďa medveďa.